Školstvo musí reagovať, ale rozvážne

Píšem osobné zážitky s demokraciou na Slovensku, nezovšeobecňujem a ani ich nikomu nevnucujem.

–          Detstvo a dospievanie som prežila na východnom Slovensku. Išla som v bielych dlhých šatách na prvé prijímanie. A čo sa nestalo. Nekonalo sa, lebo som chodila viac do pravoslávnej cirkvi ako do katolíckeho kostola (ten v dedine nie je). Odvtedy som ateista. A čo umožňuje demokracia?  Mladých ľudí bez rozdielu veku, farár pokrstí, idú na prvé prijímanie, majú svadbu v kostole, aj keď nevesta čaká, alebo už má dieťa. Nekritizujem, ale nejako to neviem v svojej hlave spracovať,

–          kritika učiteľa vo vnútri vlastnej školy na nečisté ekonomické machinácie ešte neznamená, že daný učiteľ spĺňa kritéria na získanie ocenenia kvalitného pedagóga, ako si to myslia niektorí poslanci NR SR, (nehodnotím daného učiteľa, nepoznám ho, ale nechápem postoj poslanca, ktorý si myslí, že len  on má patent na rozhodovanie, poučovanie – to je určitý druh falošnej  demokracie). Spravodlivosť učiteľa ešte neznamená, že bude dobrým poslancom EP ?

Aké kritéria hodnotenia boli pri odmeňovaní : „Pracovníci z oblasti školstva boli odmenení za dlhoročnú pedagogickú prácu, mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese, úspešnú prácu so zdravotne hendikepovanými žiakmi či žiakmi pochádzajúcimi zo sociálne  znevýhodneného prostredia“ (uvedené na web stránke MŠVVaŠ),

–          je smutné, nešťastné a veľmi nebezpečné, ak si primátor mesta uzurpuje nepredstaviteľnú silnú moc, až takú, že začína prepisovať vojnové dejiny. Primátorovi prajem, aby mu to občania pri voľbách spočítali – aj to je  demokracia,

–          zapnem si STV 2 a z obrazovky na Vás svietia nenávistné oči moderátora, v ktorých vidím len zlobu, nenávisť a iba jedinú jeho pravdu a diskutujúcich, ktorí súhlasia s jeho pravdou. Výhoda je, že to nemusíme pozerať. Iný názor nie je prípustný, aj to je demokracia,

–          pre zmenu som si zapla ČTV 1 a čo nevidím, analýza výsledkov prezidentských volieb v SR. Jedným z vyjadrujúcich bol aj M.M.Š. To by nebola žiadna zvláštnosť, ale jeho československé slová vzbudzovali neúctu k slovenskému a aj českému jazyku. Dobre, aj to je demokracia,

–          v súčasnosti sa vo verejnosti vo všetkých pádoch skloňujú slová „charita“ a „nadácia.“ Aj ja som sa nad ich významom zamyslela. K čomu som dospela. Pred prvým kolom prezidentských volieb  som v dedinskom rozhlase počula správu – obecný úrad spolu so zástupcami Dobrého anjela pripravili zbierku nepotrebného šatstva,…. Vidíme rôzne výzvy na podporu tej ktorej nadácie s uvádzaním čísla účtu. Kto má odvahu a trochu drzosti, môže takúto charitatívnu organizáciu alebo nadáciu založiť. Pre zmenu, ešte v deň volieb druhého kola prezidenta, som našla v schránke leták na podporu zvoleného prezidenta, aj to je demokracia,

–          14 poslancov NR SR má záľubu v preskupovaní,  presune z jedného košiara do druhého popr. k vytváraniu nových, ktovie akých a s kým, košiarov. Žiaľ práve oni vytvárajú správne vízie, kto na akú funkciu sa hodí alebo nehodí. Ich názory im neberiem, len prosím, nevnucujte mi ho, aj to je demokracia,

–          a na záver. Po 20 rokoch som bola navštíviť svoju tetu, ktorá celý život žije v maďarskom mestečku na východnom Slovensku. Pre mňa katastrofa. Nevedela som nájsť ulicu, bola premenovaná a jej názov neviem ani prečítať. To však nie je všetko. Z náhodne opýtaných (bolo ich viac, ako 10), nikto nevedel Slovensky. Zamyslela som sa a zauvažovala, kde to som, Slovenka – cudzincom, ako sa má  menšina zlé, aj to je demokracia.

Podotýkam, že nie je všetko čierne alebo biele, ale to sú moje iba niektoré skúseností. Je ich  viac, ale o nich niekedy inokedy. Prosím, nechajte mi moju demokraciu !