So záujmom a s počudovaním sledujem diskusie a kroky zodpovedných na tému odborná príprava a potreby praxe. Od novembra 1989 prešla celá školská sústava (ak sa vôbec ešte dá hovoriť o školskej sústave), katastrofálnymi zmenami, väčšinou s negatívnymi závermi. Zmeny záviseli od odbornej sily funkcie ministra a od profesionality jeho blízkych poradcov a spolupracovníkov. Diskusia naznačuje, že vykonané zmeny mali väčšinou kozmetické pozadie, neriešili koncepčné a nehovorím o strategických zámeroch vzdelávania. Sú nekomplexné, chaotické, naznačujú iba riešenia momentálnych, aktuálnych potrieb.
Svoju pozornosť zameriam na tú časť vzdelávania, ktorá je najzložitejšia, ktorej som sa venovala výskumne a aj prakticky a to je odborná príprava na povolania.
Pristupovať k zmenám v tak citlivej a zložitej oblasti vzdelávania nie je možné bez analýzy stavu danej oblasti a načrtnutia adekvátnych perspektív, ako aj vhodné cesty začleňovania mimonárodných skúseností do našej skutočnosti. Skúsenosti dávne i nedávne však ukazujú, že najmä v takej zložitej a citlivej oblasti, ako je odborná príprava, neradno robiť unáhlené a neuvážené experimenty, a to najmä mechanickým kopírovaním iných skúseností. Každá skúsenosť sa rodí a rozvíja v konkrétnych podmienkach. Meniť potom znamená dôkladne poznať sústavu rozmanitých vzťahov v tej oblasti, odkiaľ sa preberá a kam sa preberané začleňuje. Zdá sa, že doterajšie zmeny nemajú kvalitné základy v teoretických východiskách.
V poslednej dobe sa urobilo mnoho nesystémových krokov, ktoré sa za krátku dobu nedokázali overiť, a hneď na ne nadväzovali ďalšie. V prvom vstupe sa zameriam na najzásadnejšie:
– zmena názvov a zlučovanie stredných škôl, čo spôsobilo verejnosti a najmä rodičom ,veľké problémy v zorientovaní sa, na čo je konkrétna odborná škola zameraná. Komu tento stav vyhovoval? Pravdepodobne iba vedeniu niektorých stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl. Jedným preto, lebo im zjednodušilo získavanie žiakov prechodom na študijné odbory a ich nalákaním na získanie maturity. Druhým preto, lebo sa snažili rozširovať praktickú odbornú prípravu, aj keď ich materiálno-technické vybavenie nebolo na potrebnej úrovni (vydávali výučné listy). Podstata prípravy na povolanie sa minula účinkom , dokonca sa ukázalo, že sa príprava vôbec nerealizovala. Gestori za odborné stredoškolské vzdelávanie, (Štátny inštitút odborného vzdelávania) do dnešného dňa nevyhodnotili správnosť tohto a ani ďalších,
– schválenie „zákona o odbornom vzdelávaní a príprave“. Prečo a pre koho vznikol? V predkladacej správe sa uvádza, že zákon rieši kompetencie pri realizácii odborného vzdelávania a prípravy. Zákon možno podrobne stanovil podmienky kompetencií pri realizácie odbornej prípravy, ale na druhej strane sa vôbec , ani náznakom, nedotkol obsahovo koncepčných otázok odborného vzdelávania a prípravy. Je to vidieť aj z toho, komu bol návrh na pripomienky zaslaný. Bol zaslaný 66 subjektom a pripomienky zaslalo iba 35. V zozname sa neobjavil žiaden pedagogicko – výskumný subjekt. Z toho sa dá usúdiť, kto prišiel s touto iniciatívou a prečo. Opäť sa minulo spojenie teória – prax. Jeho schválenie (už v apríli 2009) ešte neznamená, že jeho aplikácia v praxi bude jednoduchá a že donesie želaný výsledok. Nie je možné, v tak zložitom stroji, riešiť iba maličké súčiastky a nevenovať sa celému stroji, stroj bez toho bude nefunkčný. Ukáže to čas a jeho kvalitne, profesionálmi vykonanou analýzou. Tvorcom zákona sa podarilo zrušiť všetko, čo sa dobré podarilo za tie roky vytvoriť a tak sa im podarilo vyčleniť odborné vzdelávanie a prípravu zo školského systému. Platnosť zákona sa blíži k 5. roku a bolo by zaujímavé vedieť, ako sa plní. Vytvorili sa rady, sekcie s rôznorodými odborníkmi ( ich zloženie je zaujímavé si pozrieť na internetových stránkach). Zápisy z ich zasadnutí poukazujú zložitosť tejto prípravy a na to, že sa napĺňanie zákona posúva veľmi pomaly. Celkom sa zabúda na oblasť financovania. Ak sa kompetenčne nevyrieši, na celý zákon sa môže zabudnúť. Čo je s „Fondom rozvoja odborného vzdelávania?
Nevyhnutnosť reforiem na tomto úseku prípravy nemožno odkladať, čo však nevylučuje rozvahu s využitím skúseností širokej odbornej a aj pedagogickej verejnosti. Príprava na povolania vždy patrila medzi najzložitejšie články prípravy u nás, ale to neznamená, že sa v nich neobjavili aj kvalitné prvky, ktoré by bolo možné ďalej zdokonaľovať a presadzovať do praxe (väčšina z nich vychádzala z praktických skúseností). Predpokladám, že široký okruh ľudí, ktorí pracovali a pracujú v tejto oblasti, má dostatočne kvalitné podnety na vypracovanie teoreticky i prakticky fundovanej koncepcie prípravy tejto časti mládeže.
Zavedenie duálneho systému prípravy, ako sa teraz o jeho zavedení uvažuje, má svoje klady , ale aj nedostatky. Pred jeho zavedením je potrebné spracovať koncepciu štruktúry prípravy, vyjasniť si pomer teórie a praxe, tak, aby mali absolventi potrebnú flexibilitu a aj dostatok teoretických vedomosti pre aktívny praktický výkon. Už sa objavil názor, že správny pomer teórie a praxe je 50:50. Je to tak. Čo potom, ak sa absolvent bude chcieť po pár rokoch zamestnať niekde inde? Zase mu bude štát financovať rekvalifikáciu? Zamestnávatelia si musia uvedomiť, že ich podiel na finančnom, obsahovom a aj v zodpovednosti na kvalite bude oveľa väčší. Som zvedavá, ako to zvládnu, alebo to zase ponechajú na štát? Je to správne?
V súčasnosti navrhované zmeny moje slová nepotvrdzujú. Riešenie problémov začína od podlahy, akoby sa tu v minulosti nič neriešilo a nič nebolo. Problém vidím v tom, že zainteresovaní nikdy, alebo len veľmi krátko sa zaoberali otázkami odbornej prípravy. Problémy sú pravdepodobne aj v odbornom vybavení gestora (Štátny inštitút odborného vzdelávania.) Táto štátna rozpočtová inštitúcia, ktorej zamestnanci sú platení z našich daní, nemá do dnešného dňa obsadenú funkciu riaditeľa. To o niečom hovorí. Buď nemáme na Slovensku schopného odborníka, alebo sa lukratívne miestečko pre niekoho drží úmyselne. Čo na to pán minister!
Moje objavy potvrdila aj vypracovaná správa o stave školstva na Slovensku, schválená v roku 2013. Riešenie zložitých odborných okruhov iba popisovala, ale bez návrhov na konkrétne kroky, ktoré by smerovali ku skvalitneniu vzdelávania a odbornej prípravy. Čo tak spracovať porovnávaciu analýzu odborného vzdelávania a prípravy a potom navrhovať. Problémy nevyriešia ani riešitelia národného projektu („Rozvoj stredného odborného vzdelávania“), v navrhovaných aktivitách a v zložení, ktorí sú do projektu zapojení.
Chcem byť optimista a veriť, že aspoň niečo z riešených otázok za vysoké štátne financie sa posunie k skvalitneniu odborného vzdelávania a prípravy. V príspevku sú načrtnuté iba niektoré otázky.